utorok 29. júla 2014

Môj pohľad na fenomén severských krimi

Ahojte všetci knihofily a knihomoli :-)

Nikdy som nemala rada detektívky. Fakt. Pamätám si, že ešte ako decko, resp. mladší puberťák som mamče zobrala z police nejaký román od Agathy Christie, prečítala som ho, povedala som si že fajn, vrátila som ho naspäť a odvtedy som krimi a detektívky neriešila. Skrátka povedané - tento žáner ma nenadchol. (Keďže poznám veľa fanúšikov Agathy, týmto ich prosím o odpustenie ;-))

Všetko sa zmenilo pred pár rokmi. Ako všetci knihomoli, aj ja som zaregistrovala vo svojom okolí veľké haló okolo ságy Millenium, od voľákeho - vtedy mne ešte neznámeho - Stiega Larssona. Keďže som sa knihám s nálepkami "bestseller" úmyselne vyhýbala, prešla som v obchodoch popri týchto nich bez povšimnutia a bez náznaku akéhokoľvek záujmu. Potom som však u môjho priateľa v polici našla knihu s názvom Muži, čo nenávidia ženy. To, že je to prvá časť trilógie Millenium som vtedy ešte nevedela. Hneď ma chytila panika, čo za knihy to číta, kam na takéto propagandy chodí a podobné veci :-D A keďže do výplaty bolo ďaleko, nové knižočky som nemala začo kupovať, schytila som Mužov, čo nenávidia ženy, šupla do kabelky a keď som prišla domov, začala som čítať. Poviem vám - to bola jazda! Poznáte to keď musíte čítať celú noc, ráno hneď po zobudení, na záchode, vo vlaku, v autobuse? Ja som si dokonca knihu skrývala v robote pod papiere na stole, a čítala som vždy keď som bola sama v kancelárii. Veď aspoň jednu stránočku :-) Prvú časť som zhltla ako nič, ďalšie dve detto. Poviem vám úprimne - prečítala som v živote toho už dosť, ale Millenium patrilo medzi to najlepšie čo mojimi rukami prešlo.

V ten rok pred Vianocami, bol môjmu vyhýbaniu sa bestsellerom koniec. Nakoľko som hľadala niečo podobné, ako diela Stiega Larssona, nemohla som si nevšimnúť, že vychádza kniha, ktorá mala podľa recenzií s Milleniom veľa spoločného - tak som si objednala svoju prvú nesbovku - Snehuliaka. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že až tak veľa toho spoločného nemajú :-D Nesbov štýl je drsnejší, vraždy krvavejšie, násilníci brutálnejší a hlavná postava - Harry Hole je skrátka len jeden a vy si ho musíte zamilovať aj s jeho excesmi, alkoholizmom, drogovou závislosťou a psycho-prepínačkami. Snehuliak "padol" asi behom dvoch dni :-D

A potom sa to už kopilo - postupne som si nakúpila snáď všetky knihy od Nesba (okrem detských :-)), na ďalšíkrát som v rádiu vyhrala román Skočný príliv od manželov Borjlindovcov - ten vám môžem s kľudným svedomím odporučiť tiež. Keďže som ale ako nová závisláčka mala stále málo skúsila som aj Camilu Lackberg a Larsa Keplera :-) Ak máte strach, že všetky severské detektívky sú "na jedno kopyto" mýlite sa. Jo Nesbo píše drsné romány, ocitneme sa s ním v policajnom prostredí, spoznáme rôzne vyšetrovacie metódy a postupy. Prirovnala by som ho ku knihám Dominika Dána - takže pokiaľ ste jeho fanúšikmi Nesbo sa vám bude páčiť tiež. Camila Lackberg píše jemnejšie, žensky - prirovnávajú ju práve ku Agate Christie. Vraždy sa narozdiel od Nesbových kníh neodohrávajú v hlavnom meste, ale v malom prístavnom mestečku vo Švédsku. Knihu s detektívom Joonom Linom - teda knihu od Keplerovcov som zatiaľ prečítala len jednu, ale tento vyšetrovateľ mi tiež padol do oka, takže určite si nejakú knihu s ním ešte niekedy prečítam :-)

A čo vy a severské krimi? Akí sú vaši obľúbení autori? Ak máte nejake typy šup s nimi do komentov... :-)

Petinka

piatok 25. júla 2014

Lars Kepler - Zmluva podľa Paganiniho


Ako veľká fanúšička severského krimi som sa na Keplera chystala už veeeľmi dlho. Keď som sa po neho konečne dostala (lebo veď deň má len 24 hodín a kníh v polici je veľa) ako svoj prvú keplerovku som si vybrala Zmluvu podľa Paganiniho. Jednak podľa knižnej obálky, ktorá je úžasná a taktiež podľa anotácie vyzeral dej zaujímavo, tak typicky "seversky", veď posúďte sami:

"Niektoré zmluvy nezruší ani smrť...



Generálneho riaditeľa Carla Palmcronu nájdu obeseného v prepychovom byte v luxusnej štokholmskej štvrti Östermalm. Izba, v ktorej zomrel, je však nezariadená. Ako sa teda obesil? V ten istý deň nájdu mŕtvu mladú ženu na jachte, čo sa bez posádky plaví medzi ostrovčekmi pri Štokholme. Pľúca má plné brakickej vody, no oblečenie suché. Ako sa teda utopila na palube lode, čo pokojne brázdi pobrežné vody? Obe úmrtia by navždy zostali záhadou, nebyť nástojčivosti a tvrdohlavosti kriminálneho komisára Joonu Linnu. Jeho nečakané odhalenie a dedukcia rozkrútia kolotoč strhujúcich udalostí. Polícia sa v toto leto ocitá pred jednou z najťažších skúšok.




Zmluva podľa Paganiniho je vzrušujúci kriminálny román, s ktorým Lars Kepler znova predstupuje pred čitateľa a ponúka mu nevšedný zážitok." (zdroj: martinus.sk)

Dej knihy sa sľubne rozvíja už od prvých stránok. Žiadne siahodlhé úvody - to sa mi páči! Autor čitateľa udržuje v permanentnom napätí. Jednak vďaka prelínaniu dvoch príbehov, a taktiež relatívne krátkymi kapitolami. Po každej kapitolke si poviete "ok, dám ešte jednu lebo musím vedieť čo bude ďalej".... A zrazu prídete nato, že nemôžete prestať čítať, aj keby ste akokoľvek chceli :-) Pripadalo mi, že kniha je rozdelená na dve časti. Prvá sa viac venuje Penelope, Bjornovi a nájomnému vrahovi, druhá sa sústredí na Axela a zákulisie obchodu so zbraňami.

Hlavná postava - detektív Joona Linna - je sympoš, čo vnímam ako príjemnú zmenu oproti večne zamračenému "lúzerovi" Harrymu z pera Jo Nesba. To však neznamená, že by som  Harryho nemala rada! Páčili sa mi jeho myšlienkové pochody aj spôsob uvažovania.

Toľko ku kladom, a teraz vám poviem čo sa mi nepáčilo, konkrétne dve veci. Prvou bola pasáž s Ossianom Wallenbergom - tu som si hovorila, že toto snáď ani autori nemôžu myslieť vážne. Absolútne sa mi to tam nehodilo a nepochopila som jej význam. Druhou vecou, ktorú vytknem je záver. Podľa mňa je zbytočne rozťahaný, dominuje v ňom priveľa hollywood-štýlu, a z detektíva Linnu sa tu stáva takmer fínsky Chuck Norris. 

Celkovo však svoju prvotinu od Keplera hodnotím pozitívne - ako príjemnú oddychovku, ktorá síce nenadchne (existujú aj lepšie detektívky), ale rozhodne neurazí a nebudete mať po jej prečítaní pocit premrhaného času :-)

štvrtok 24. júla 2014

Gillian Deaconova - V tvojom rúži je olovo

Tak som si dala troška pauzičku od napínavých príbehov a sveta beletrie, kvôli tejto knihe na ktorú som sa chystala uz dlllllho.

 Myslím si, že ide o publikáciu, ktorú by si mali prečítať všetci, ktorým nie je ľahostajné vlastné zdravie a to,čo do svojho organizmu dávajú. Rôzne toxíny sú súčasťou prevažnej väčšiny kozmetických výrobkov a je len na nás, či to budeme ignorovať alebo nie. Autorka nam ozrejmí, ako treba čítať zloženie výrobkov, ktoré zložky sú fajn a ktorym sa naopak treba vyhýbať, ak nechceme do seba hádzať olovo, parabény, ropu, sulfáty, minerálne oleje, ortuť a iné "mňamky" emoticon

Je rozdelená na niekoľko častí - vlasy, tvár, oči, pery atď, pričom vždy na konci kapitoly ponúka vhodné kozmetické produkty (avšak autorka je Kanaďanka, takže na to, či zrovna ňou odporúčaná kozmetika sa dá zohnať aj na Slovensku by som sa nespoliehala, aj keď moje bio/eko kamošky ma ubezpečovali, že niečo sa zohnať dá, ale osobnú skúsenosť nemám). Kniha taktiež ponúka recepty, ako si zdravú kozmetiku vyrobiť aj doma. To som este neskúšala, ale možno sa tiež na to niekedy podujmem emoticon Prosím neberte to ako propagandu, alebo take niečo, ale čisto ako môj názor - mňa táto kniha presvedčila, že rozhodnutie spred pár mesiacov - vyhodiť lacnú "drogeriovu" kozmetiku do koša a prejsť na zdravú variantu bolo viac nez správne. Jednak pre mňa a tiež aj pre životné prostredie. emoticon

pondelok 21. júla 2014

Joy Fielding - Potok tieňov

Napriek tomu, že žáner označovaný ako „ženský román“ mi nikdy veľa nehovoril, odkedy som objavila u maminy v knižnici Uteč Jane od Joy Fielding, začala som túto spisovateľku a jej diela doslova hltať. Keď som sa dozvedela, že pred rokom či dvoma mala besedu v Bratislave a ja som tam nebola, skoro ma vykotilo :-0

Minulý týždeň som sa konečne dostala po jej poslednú knihu Potok tieňov (Shadow Creek). Už na prvých stranách ma autorka šokovala trošku drsnejším štýlom, ktorý som u nej postrehla po prvýkrát.  Podľa mňa je fajn, že skúša aj niečo iné a trocha obmieňa žáner – šablóna jej príbehov začala byť už predsa trocha „okukaná“.

To ako autorka dokázala príbeh rozpovedať dokazuje, že je profíčka a nejakú tú knihu má už za sebou. Potok tieňov sa veľmi dobre číta. Vlastne by sa dalo povedať, že to je ten typ knihy, ktorú zhltnete „na posedenie“ behom jedného dňa na pláži. Mne to trvalo 3 dni, keďže som na čítanie mala vyhradený čas len počas cestovania autobusom :-) Dej má celkom rýchly spád, nepostrehla som žiadne "hluché" miesta, ani otravné polstranové úvahy o ničom, ktoré by ma nudili.

Takže teraz v postate rozmýšľam, čo mi na knihe vadilo, keďže sa mi po nej nedostavil žiadny wau efekt... Bude to asi tým, že v poslednom čase sa rada rozmaznávam dobrými thrilermi s rôznymi typmi vrážd a krvilačných zabijakov, takže čo sa týka tohto aspektu deja - čítala som aj lepšie. Keď som sa ale na Potok tieňov pozrela ako na typickú "fieldingovku" - nie cez paradigmu páriku uchylných kriminálnikov, ale z pohľadu matky usilujúcej sa zvládnuť pubertu svojej dcéry, blížiaci sa rozvod, a neplánovaný výlet s podivnou osádkou - tak si myslím, že Joy opäť nesklamala a jej pravidelné čitateľ
ky budú spokojné :-)

sobota 19. júla 2014

Frederick Forsith - Pomstiteľ

 Politický thriler je žáner mne sympatický. Prvá časť knihy sa doslova číta sama, v druhej polovici som sa už trocha strácala a miestami, dokonca nudila :-(

Pán Forsyth je zrejme Američan - súdim tak podľa jeho prezentácie národov v tejto knihe - Američania sú tí dobrí bojovníci proti terorizmu a všetkým neprávostiam na svete, Srbi sú zlí. Takýto pohľad mne osobne nevadí, dokážem sa nad ním povzniesť a užiť si knihu   Avšak uznávam, že niekto by s tým mohol mať problém.

Čo ma ale pobúrilo bol opäť raz slovenský preklad - mám pocit že to bol pravdepodobne najhorší preklad aký som kedy čítala. Neskutočné množstvo preklepov, štylistických a gramatických chýb. Vrchol bol - apríl sa prehupol do marca. Môže toto niekto napísať??? Takže pán prekladateľ evidentne na niečom šlapal... a to som si myslela že horši preklad ako 50 Shades už neexistuje..

štvrtok 17. júla 2014

Kate Mosse - Hrobka


Môj prvý príspevok sa bude týkať knihy, ktorú som si zadovážila, pretože vyzerá pekne. Áno, to že obal predáva je pravda pravdúca :-)

Zo začiatku som bola jemne povedané - zmätená, nechápala som totiž, či čítam :

  1.  historický román,
  2. stredovekú kriminálku,
  3. cestopis južného Francúzska,
  4. ducharinu, resp. niečo na štýl Dana Browna. (Nakoniec som musela uznať, že Hrobka má evidentne z každého niečo.

Kniha sa veľmi dobre číta (aj napriek všetkým tým zurčiacim potôčikom, štebotajúcim vtáčikom a podobným polstranovým opisom prírody, ktorým veľmi nefandím, ale na dotvorenie atmosféry sú ok). Keďze som čitateľ čo má rád akciu, chcela som približne v polovici knihu odložiť, nakoľko som postrádala zápletku a v podstate aj pointu príbehu. Ako dobre že som to nespravila  V poslednej tretine dostáva dej rýchly spád, ktorý vyvrcholí možno nie až v tak neočakávanom, ale rozhodne príjemnom závere. Knihu hodnotím kladne, avšak o 200 strán menej by jej neuškodilo. A ozaj na margo autorky Kate Mossovej - nie to nie je ta modelka