Projekt: Čítanie klasiky

Moji najdrahší knihomoli!

Všetci vieme, čo je to klasika. Áno presne - to sú tie knihy, ktoré každý pozná, všetci vedia, že existujú, ale nikto ich nečíta. To sa ale rozhodla zmeniť bloggerka Ivcca z http://obsessed-with-books.blogspot.cz/ a mňa svojim nápadom tak nadchla, že som sa musela okamžite zapojiť :-)

Samozrejme, že nejaké kúsky z kategórie klasickej literatúry mám aj doma, ale keďže výzva je výzva a chcela som vyskúšať niečo nové, vybrala som sa po XY rokoch do knižnice. Po príchode ma zarazilo - v príjemnom slova zmysle - koľko ľudí tam bolo. Mladí, strarí, dôchodci, pubiny aj detičky. Dúfam, že v knižnici majú takto plno vždy, a nielen keď vonku prší :-)

Rozhodovanie, čo budem čítať nebolo vôbec jednoduché. Od mojich stredoškolských čias je ďaleko a mala som pocit, že všetko povinné čítanie, čo ma zaujímalo, som prečítala už na škole. Potom som si ale spomenula, že predsa len existuje kniha, ktorá ma kedysi dávno zaujala, ale nestihla (nechcela, nemala som čas...) si ju prečítať. A tu je (odpustite mi prosím trápnu mobilovú fotku):

Ako už je zrejmé z názvu, táto útlučká knižočka (má iba nejakých 140 strán) opisuje presne jeden deň Ivana Danisoviča. Jeden z mnohých, ktoré prežil v gulagu. Solženicyn pri písaní vychádzal zo svojich vlastných skúseností, keďže v týchto pracovných táboroch strávil istý čas. Kniha mu napokon vyniesla aj najvyššie ocenenie - Nobelovu cenu za literatúru.

Veľmi sa na čítanie teším, no neviem, či spravím aj recenziu. Som si vedomá, že klasiku recenzovali ľudia o kúsok skúsenejší a múdrejší odo mňa, takže myslím, že si netrúfnem. Možno sem po prečítaní pridám len nejaký výcuc, alebo niečo napísané len tak v skratke, nejakou referátovou formou. Určite ale niečo vymyslím :-) A ozaj skoro som zabudla - v ošiali spôsobenom klasickou literatúrou som si z knižnice doniesla aj Jane Austinovú. Ešte som žiadnu z jej kníh nedočítala do konca, tak som si povedala: Skúsim ešte raz do tretice a ak mi to s ňou ani tentokrát nevyjde budem to brať ako znamenie, že mi nie je súdená.

Ak vás táto výzva zaujala tak ako mňa neváhajte. Rozbehnite sa do knižníc, neberte si za igelitku svetovej klasiky a čítajte a čítajte a čítajte. Rozhodne ale o tom nezabudnite napísať.

Pekný večer :-*