streda, 3. septembra 2014

Suzanne Collins - Hry o život

Ahojteeee :-)

Nefandím, nikdy som nefandila ani nebudem literatúre z kategórie YA. Samozrejme, že sa mi páči, keď aj mladí ľudia čítajú, ale osobne dávam prednosť iným žánrom. Keď som o Hrách o život počúvala, aké sú úžasné, napínavé, suprovské atď, prevrátila som očami a nekomentovala. Postupne som však oslavných ód na túto knihu počúvala stále viac a viac. Povedala som si OK - keď pochvália jeden, dvaja puberťáci brala som to s rezervou. ALE. Potom sa pridali kamošky v mojom veku, kolegyňa, pani z kníhkupectva, bývalé spolužiačky, kamoškina mamina, kočky v skupine o knihách, knižné blogerky a aj blogeri (chalani!!!) Tak som ešte pre istotu po osemstýkrát pozrela recenzie na martinus.sk, povedala som si "s pánom bohom do toho" a rozhodla sa, že si ju teda prečítam. No a čo, veď v najhoršom ju zvozím pod čiernu zem v recenzii :-)

V prvom rade ďakujem mojej úžasnej kamoške Silvi, že mi knihu nielen požičala (ona je totiž ten typ knihomoľa čo knihy nepožičiava) ale mi ju aj priniesla domov až z ďalekých Nových Zámkov :-*

Prvé, čo ma pri pohľade na ňu napadlo bolo - že tá je ale krásna. 3D predný obal s drozdajkou (vtedy pre mňa ešte s neznámym horiacim vtáčikom) a čierne strany ma presvedčili, že toto je snáď tá najkrajšia kniha, akú som kedy držala v rukách. S čítaním som začala pozvoľna - po pár stránkach doma pred spaním. Trvalo to asi dva dni a zrazu - ani som sa nenazdala a bola som v tom až po uši... Dej ma postupne úplne pohltil a nedočkavo som otáčala stránku za stránkou, túžiac vedieť čo bude ďalej.

Samozrejme, teraz spätne rozmýšľam, čo na knihe bolo najlepšie. Dve veci. Prvou bola dokonalosť Panemu. Prostredie postapoklyptického sveta zvládla autorka na jednotku s tromi hviezdičkami. Tá prepracovanosť, detaily a zvrátenosť "nového" sveta ma bavili najviac. Keď som v recenziach čítala, že kniha odhaľuje nejaké posolstvo, neverila som. Opäť som sa mýlila. Miestami mi kniha pripomínala (literárni fajnšmekri nebite ma a zakryte si oči) Orwellovu 1984 - Ľudí uväznených v zvrátenom politickom zriadení, kde musia len mlčky trpieť nastolené status quo. Ale keďže Collinsová nie je až taká pesimistka ako Orwell, ľud Panemu mlčky trpieť nebude, lebo tu je aj druhá vec, ktorá robí knihu taku super a tou je jej hlavná hrdinka. Katniss nie je naivná osôbka nepoužívajúca mozog (akých sú momentálne plné knihy). Naopak. Na začiatku je trocha vyplašené mladé dievča, ktoré sa snaží uchrániť svoju mladšiu sestričku od istej smrti. Postupom času sa z nej stáva drozdajka - symbol revolúcie a odporu ľudí v jednotlivých obvodoch voči Sídlu. Keď si porovnám Katniss na začiatku knihy s tou na konci, rozdiel je markantný.

Milostný trojuholník je predsa len trocha klišé, ale v Hrách o život mi nevadil - ale zase nejdem sa teraz pridávať do tímu Peeta alebo Gale, pretože mi bolo v podstate jedno s kým Katniss skončí :-)

Knihu určite odporúčam - fanúšikom YA literatúry, sci-fi, napätia a fantasy. Osobne si beriem poučenie - nie každá YA literatúra je o trápnych pubišoch (myslela som, že som sa poučila už pri Twilligt ale evidentne nie :-)). Ale aby som bola objektívna a stále len nechválila - Hry o život majú jednu veľkú chybu - je to veeeeeeľmi veeee
ľká kniha, ktorú budete musieť pravdepodobne čítať len doma, pretože nie do každej kabelky sa zmesti. Smutná správa pre nás čo čítame v autobuse :-)

Majte krásny deň :-)

2 komentáre:

  1. tiež mi bolo jedno s kým nakoniec bude Katniss ... ale inak keby som nemal hry prečítané a narazil by som na tvoju recenziu, určite by som sa do toho s chuťou pustil ... momochodom tiež mám toto vydanie a strašne ľahko sa zničí :( ... premýšľal som aj nad tým že keby vadli ešte tretiu takúto s najnovšou Drozdajkou (k filmu), žeby som si spravil takú zbierku :) , lebo čo diel, to krajšia :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. uhm, sakra , zase som si neprečítal čo som napísal :D .. okej oprava = * vydali

      Odstrániť