pondelok 27. októbra 2014

Literatúra komerčná vs. literatúra kvalitná (knižná vykecávačka)

Ahojteee :-)


Zvláštne veci sa dejú medzi nami čitateľmi. Niekedy  namiesto toho, aby nás naša spoločná záľuba spájala, nás rozdeľuje, sme na seba hnusní a dokážeme sa povadiť ako skalní fanúšikovia v nedeľu poobede na dedinskom futbale pri pive a pečenej klobáske. V poslednom čase ma čoraz častejšie zaráža jedna vec a rada by som vedela, či to tak vnímate aj vy. Dajte mi potom vedieť dolu do komentov. Ale aby som sa dostala k pointe toho, čo ma nasralo.
zdroj: Pinterest
Bol príjemný večer, ktorý som trávila na facebooku sliedením po knižnej burze. (Áno kupujem použité knihy a svoje predávam - prídem do blogerského pekla :-)) Jedna kočka mala uverejnený inzerát, v ktorom zháňala všetky 3 diely série 50 Shades. Prvá reakcia nejakého "inteligenta" bola, že jej pod inzerát zavesil obrázok hovna, pardon exkrementu s cenovkou 5 euro. Následne sa pod inzerátom rozpútala debata, ako toto niekto môže čítať, že sú to braky, komerčné sračky, a že treba radšej čítať kvalitnú literatúru. Horšie však je, že žiadny z týchto pseudointelektuálov nám debilnejším nevysvetlil, aký je teda rozdiel medzi literatúrou komerčnou a literatúrou kvalitnou. Takže bohužiaľ, budem teraz musieť zapojiť všetky mozgové bunky a dopracovať sa k tomu sama. Snáď to zvládnem.


Keď je literatúra komerčne úspešná, malo by to znamenať, že je predávaná (au to bolelo). Opravte ma ak sa mýlim, ale nie je práve toto hlavný cieľ autorov a vydavateľstiev? Knižný biznis je predsa biznis ako ktorýkoľvek iný. Akákoľvek literatúra úspešne predávaná širokým masám teda nie je kvalitná. Takže všetci tí, čo takúto knihu čítali, a boli spokojní sú asi debilkovia. Prosím, nepodceňujte čitateľov takýmto nechutným spôsobom. Z druhého pohľadu, literatúra, ktorá sa nepredáva, je teda tá kvalitná a keďže takýchto autorov nečítajú masy, načo potom vydávajú knihy a nepíšu iba niekde do šuflika? A čo tie stále nové a nové vydania literárnych klasikov? Ja neviem, načo sa vydávajú, keď by sa (podľa takejto logiky) nemali kupovať. Pre mňa je kvalitná literatúra skôr o tom, že to nie je až také simple unášanie sa príbehom. Treba tam čítať medzi riadkami a sem-tam si aj porozmýšľať. To je síce fajn, ale úprimne - dá sa čítať stále dookola len takáto literatúra? Raz som čítala po sebe tieto knihy: Sofiin svet, Hnus a na Západe nič nového a už pri druhej som myslela, že sa rozplačem. Ale asi len nie som zvyknutá pri čítaní veľmi rozmýšľať :-) 

V podstate mi išlo o to, aby sa milovníci kníh, ktoré oni sami označujú ako kvalitné (ja s týmto rozdelením na kvalitnú a komerčnú nikdy súhlasiť nebudem) nerýpali do nás ostatných a svoje debilné poznámky si nechali pre seba. Áno ja osobne som sa už navždy zmierila s tým, že nikdy v živote nedočítam Hlavu XXII. Dokážem celkom v pohode žiť s tým pocitom, že vždy sa dostanem po nejakú 20. stranu a koniec. Pre mňa je tá kniha jednoducho nečitateľná a namiesto toho aby som ju čítala nasilu a s odporom, ju radšej odložím a siahnem po niečom inom... A všetci budeme spokojní v štýle hesla Live and let live :-)

Pekný večer :-*




2 komentáre:

  1. Ja toto tiež nikdy nepochopím, vždy sa musím smiať, keď napríklad čítam recenzie na Martinuse a tie sa zmenia na osočovanie a urážky, kto, ako, prečo, za čo môže čítať taký brak a podobne. Veď nech si číta každý čo chce, nech sa k tomu vyjadrí ako chce a mne to môže byť šum a fuk, či sa aj druhým páčila kniha, ktorá mňa nadchla alebo je to presný opak. Niektorí si myslia, že majú patent na rozum a len oni čítajú ,,tie správne,, knihy. Osobne sa teda necítim menejcenná alebo vymletá, len kvoli tomu, že som prečítala celú sériu 50shades :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Komerčné sú vydavateľstvá, autori zväčša nie - nejde im o peniaze, veľa autorom vydali knihy po smrti, alebo odkúpili ich príbehy za pár šupov. Väčšina napíše knihu popri inej činnosti, ktorá ho živý - a podľa mňa vedia, že cenu, ktorú reálne za jednu predanú knihy dostanú je smiešna a zarába na tom niekto iný. Nie každého začnú prekladať a vydávať ako Rowlingovú.

    Tie nové vydania klasikov sú potrebné - preklad Dostojevského z roku 1960 znie neaktuálne a práve preto, že nie sú aktuálne preklady, ľudia považujú klasiku za nudnú - lebo kto ma čítať tie dlhé súvetia, archaizmy a všade vyskakujúce výkričníky.

    Nie, klasika sa nedá čítať stále. Ale ani "bestsellery", pri ktorých človek len vypne a nemusí rozmýšľať. Je to kombinácia oboch.

    Áno, aj ja som sa s Hlavou XXII. trápila, ale v konečnom dôsledku po prečítaní a uležaní v hlave ju považujem za dobrú knihu.
    50 shades bolo čisté internetové free porno na papieri s dodanou klišé zápletkou - čo pre mňa znamená, že tá kniha nemá prínos. Nemá pre mňa hodnotu. Ale nepochopím, prečo na ňu ukazujú tí, ktorí pozerajú "už spoločnosťou akceptovateľné" porno. Vysmievajú sa samy zo seba.
    (Zanedbateľný bod by mohol byť, že je lepšie si to porno predstaviť ako ho vidieť.)

    Veľa ľudí rieši, že si o nich iný myslia, že čítajú brak - lol. Treba si uvedomiť, že väčšina aj tak prečíta tri knihy ročne a zväčša siahne po klasike. Týmto nemyslím, že klasika je zlá (je to môj obľúbený druh) - ale ľudia nevedia ohodnotiť, čo vlastne ku klasike patrí (to, že je to staré neznamená, že je to klasika) - plus, ľudia ju čítajú málo a siahajú po tých "klasikách", ktoré čítali všetci = tí, ktorí za rok prečítajú do 5 kníh. A tí nemôžu zo širšieho pohľadu oceniť kvalitu.

    A preto je toľko klasických kníh príliš preceňovaných.
    Bye, bye Salinger a Kerouac, vitaj Dostojevský a Turgenev.

    OdpovedaťOdstrániť